In the first part the paper gives an overview of the research activities in experimental microbasins of the Institute of Hydrology of the Slovak Academy of Science (IH SAS) in Strážov highlands during 47-years period of the years 1958 - 2005. The present state of the research in experimental basins is discussed. Due to current personal and financial situation it is time to re-evaluate and decide if operation of such experimental field base is still bearable for the institute. In the second part of the paper, the monthly interception of two catchments with different forest cover is estimated with simple regression relationships. The interception of the hornbeam forest in Lesný basin was monitored during the vegetation seasons 1981 - 1990. Its values were between 12.4 - 23.0 %. The hornbeam vegetation catches 18.4 % of precipitation in average. The interception of the spruce vegetation (Cingeľová basin) was between 30.2 - 40.8 % in 1981 - 1990 with the mean value of 36.9 %. Concerning the monthly values the highest mean interception in hornbeam forest was in June - 20.7 mm, and the lowest one in October - only 7.8 mm. In the spruce forest the interception was higher, in June it was 38.8 mm, in October 16.6 mm in average. Generally the results show that the monthly interception of the hornbeam forest is only 48 % of the spruce forest interception. and Prvá časť príspevku uvádza prehľad výskumných aktivít v experimentálnych mikropovodiach Ústavu hydrológie SAV v Strážovskej vrchovine za 47-ročné obdobie 1958-2005 a stručný opis súčasného stavu výskumu v Prírodnom hydrologickom laboratóriu (PHL). Súčasná personálna a finančná situácia pracoviska si vyžaduje zhodnotenie možností a prijatie rozhodnutia o pokračovaní existencie takéhoto detašovaného pracoviska a zabezpečenia výskumu v ňom. V druhej časti článku sú na základe meraných údajov intercepcie odvodené jednoduché regresné vzťahy umožňujúce odhadnúť mesačnú intercepciu v povodiach s hrabovou (povodie Lesný) a smrekovou (povodie Cingeľová) monokultúrou. Podkorunné zrážky v experimentálnych mikropovodiach Lesný a Cingeľová (a stok po kmeni v hrabovom poraste) boli pozorované v dennom kroku vo vegetačných obdobiach rokov 1981-1990. Hodnoty intercepcie vegetačného obdobia hrabového porastu sa pohybovali v rozmedzí 12,4-23,0 %. V priemere hrabový porast zachytáva 18,4 % zrážok. Intercepcia vegetačného obdobia smrekového porastu sa pohybovala medzi 30,2-40,8 % s priemernou hodnotou 36,9 %. Najvyššia priemerná mesačná hodnota intercepcie v hrabovom lese bola v júni - 20,7 mm a najnižšia v októbri - iba 7,8 mm. V smrekovom lese boli hodnoty intercepcie vyššie, v priemere v júni 38,8 mm a v októbri 16,6 mm. Vo všeobecnosti mesačná intercepcia hrabového porastu vegetačného obdobia dosahuje iba 48 % intercepcie smrekového porastu.
The main objective of this study is to develop a model procedure for predicting low flows for a large set of gauged basins located in the Rhine-Meuse area. The methodology is primarily based on the analysis of recession curves, river discharges being essentially provided by groundwater flow during drought period. Our objective is to use recession coefficients in order to calibrate base flow predictions coming out from a groundwater reservoir. Problems related to the temporal variability of recession coefficients are discussed. We come to the conclusion that lows flows prediction can be improved by implementing a new groundwater reservoir into the RR model based on our knowledge of low flow processes. and Jednou z požiadaviek Rámcovej smernice o vode (WFD, 2000/60/EC) je analýza trendov a dlhodobá predpoveď vývoja znečistenia povrchových tokov. Pri odhade vývoja znečistenia toku je potrebné brať do úvahy nielen možné zdroje znečistenia, ale je potrebné uvažovať aj s vývojom množstva vody v tokoch a so zvyšovaním teploty tokov v dôsledku očakávanej klimatickej zmeny a zmeny vo využívaní vodných zdrojov. V príspevku je analyzovaný vývoj mesačných koncentrácií vybraných ukazovateľov kvality vody v toku Dunaja v stanici Bratislava (napr. Chl-a, Ca, EC, SO4 2-, Cl- , O2, BSK5, N-celk, PO4-P, NO3-N, NO2-N a pod.) za obdobie r. 1991-2005. Za účelom dlhodobej predpovede koncentrácií každého ukazovateľa kvality vody sme na základe štatistických testov vybrali najlepší autoregresný Box-Jenkinsov model s dvoma regresormi: 1. prietokmi a 2. teplotami vody. Scenáre pre mesačné prietoky a mesačné teploty vody boli vytvorené pre tri stavy: i) priemerné podmienky - medián prietokov a teploty vody; ii) nízke prietoky a vysoké teploty vody; a iii) vysoké prietoky a nízke teploty vody. Tieto scenárové podmienky boli vypočítané z denných údajov z obdobia 1931-2005 ako percentily (1. percentil, medián, 99. percentil). Použijúc tieto scenáre sme vybranými Box-Jenkinsovými modelmi s dvoma regresormi simulovali extrémne mesačné hodnoty vybraných ukazovateľom kvality vody v Dunaji pre extrémne hydrologické a teplotné podmienky.