The present paper comprises a systematic survey of helminths from 202 red groupers, Epinephelus morio (Valenciennes) (Pisces: Serranidae), the most important commercial marine fish in the region, collected from ten localities off the Yucatan Peninsula in the Gulf of Mexico during 1994-1996; two more helminth species were recorded from E. morio earlier. Thirty species of helminths were found: Monogenea 1, Cestoda 3, Trematoda 17, Nematoda 8, Acanthocephala 1. Of them, 15 species were adults, whereas 15 species were larval stages parasitizing piscivorous elasmobranch and teleostean fishes, birds and marine mammals as adults. A new didymozoid trematode, Allonematohnlhrium yucatanense sp. n., is described from the fins of this host. Most findings represent new host- and geographical records. Philometra margolisi, a nematode parasitizing the gonads, is undoubtedly the most important parasite affecting the reproduction of the host, endangering E. morio in aquaculture. Larval anisakid nematodes (Anisakis, Pseudoterranova, Hysterothylacium) recorded from the red grouper in the region of the southern Gulf of Mexico are important from the viewpoint of public health.
In the paper a methodology for estimating monthly potential evapotranspiration (E0) as an input for hydrological balance modelling in the upper Hron River basin was developed. Four different methods were used to calculate monthly potential evapotranspiration in 6 climate stations in the basin - the Tomlain method based on equations of energy balance, the FAO method based on equations of radiation balance and empirical parameters, and 2 empirical methods - the Thornthwaite and Ivanov methods. Because of the relatively different results of E0 values estimated by these 4 methods, the physically based Tomlain method was considered as a reference method. Other methods containing empirical parameters were calibrated to estimate E0 with the best agreement to the Tomlain method. Calibration was done for each method and individual climate station, as well as for the whole region and was aimed to find a regional set of parameters for methods of E0 calculation. The method of genetic algorithm was used for the calibration. The efficiency of E0 computed by each of the calibrated methods was compared with the Tomlain method and the results were used for modelling of the hydrological balance in the basin. and Článok opisuje metodiku určovania mesačnej potenciálnej evapotranspirácie (E0) na povodí horného Hrona ako vstupu do hydrologického bilančného modelu s mesačným časovým krokom. Mesačná potenciálna evapotranspirácia je v modeli určovaná jednou zo 4 vybraných metód - metódou založenou na riešení energetickej bilancie, rozpracovanou Tomlainom, FAO metódou založenou na riešení radiačnej bilancie a 2 empirickými metódami výpočtu podľa Ivanova a Thornthwaitea. Podľa uvedených metód bol urobený výpočet E0 v 6 klimatických staniciach na povodí horného Hrona. Pretože metóda výpočtu podľa Tomlaina je založená na riešení rovníc energetickej bilancie, výsledky výpočtu E0 podľa nej boli ďalej považované za referenčné. Ostatné použité metódy, obsahujúce aj rovnice s empirickými parametrami boli kalibrované tak, aby výsledky výpočtu E0 týmito metódami boli v čo najlepšej zhode s výsledkami výpočtu E0 podľa Tomlainovej metódy. Kalibrácia metód na výpočet E0 bola urobená pre každú metódu a stanicu zvlášť. Následne boli pre každú metódu súbežnou kalibráciou vo všetkých staniciach určené regionálne parametre týchto metód, vhodné pre celé povodie. Pri kalibrácii parametrov boli využité metódy genetického algoritmu, ako objektívna funkcia bol použitý Nash-Sutcliffe koeficient. Výsledky výpočtu E0 sú v článku porovnané a využité na modelovanie priemerných mesačných prietokov v záverečnom profile povodia.