Scientific literacy is one of the crucial skills nec-essary for making informed decisions and eval-uating evidence. Despite the fact that the overall results of Slovak students in scientific literacy are lower than the average for OECD countries, there is still a lack of interventions focusing explicitly on fostering scientific literacy in the educational system. Therefore, this literature review aims to determine: 1. types of interven-tions that can be used to foster scientific literacy; 2. the main features of interventions responsible for their effectiveness. Authors conducted a con-tent analysis of 40 empirical scientific papers, focusing on two aspects of scientific literacy: scientific reasoning ability and attitudes toward science. The study indicates that scientific rea-soning ability can be effectively improved with the interventions focused on 1. scientific argu-mentation; 2. understanding nature of science; 3. process of scientific discovery. Interventions focused on improving attitudes toward science share similar characteristics as interventions fo-cused on scientific reasoning and can be classi-fied similarly. Other aspects, such as the level of guidance, teaching strategy, gender, and domain of the intervention can also play an important role. and Vedecká gramotnosť je považovaná za jednu zo základných spôsobilostí potrebných pri hodno-tení informácií a robení informovaných rozhod-nutí. Hoci slovenskí študenti skórujú v testoch vedeckej gramotnosti dlhodobo pod priemerom krajín OECD, jej rozvoju sa venuje len veľmi malá pozornosť a v edukačnom systéme je prí-tomná prevažne implicitne. Cieľom tejto práce bolo preto poskytnúť prehľad intervencií, kto-ré sú zamerané na zlepšovanie vedeckej gra-motnosti v stredoškolskom prostredí a popísať hlavné charakteristiky, ktoré môžu podporovať účinnosť týchto intervencií. V prehľade sa au-tori konkrétne zamerali na dve zložky vedeckej gramotnosti, ktorými sú vedecké myslenie a po-stoje k vede, a pomocou obsahovej analýzy ana-lyzovali zistenia 40 empirických štúdií. Štúdia poukazuje na to, že vedecké myslenie je možné efektívne rozvíjať cielenými intervenciami za-meranými na schopnosť vedeckej argumentácie, pochopenie podstaty vedy a proces vedeckého objavovania. Intervencie zamerané na zlepšova-nie postojov k vede zdieľajú podobné charak-teristiky ako intervencie zamerané na vedecké myslenie. Dôležitú rolu v podpore účinnosti in-tervencií majú úroveň podpory žiaka, výučbová stratégia, pohlavie a doména intervencie.