The aim of this study is to explore the sources of attitude constraints regarding the role of government in the economy, and to find out whether the sources of these constraints are the same as in Western democracies. Use is made of Converse’s approach to conceptualize attitude constraint where an individual’s belief system is seen to be a configuration of attitudes and values characterized by a functional interdependence, or constraint. This constraint may be interpreted in terms of the probability of being able to predict one attitude having knowledge of another. In this study, there is a review of the sources of attitude constraint and related measurement issues. Using ISSP 2006 (Role of Government module) an analysis of attitudinal constraints is presented using two attitudinal scales. This research confirms that the sources of attitude constraint in the Czech Republic are similar to those observed in Western Europe and the USA. Specifically, class, education, and other social-demographic variables are shown to have very limited effects. Moreover, Converse’s contention that attitude constraints are strongly determined by political involvement, political knowledge, or party identification is also shown to be valid for Czech society.
Text sa v úvode venuje histórii reprezentatívnych výskumov na Slovensku a v Československu od roku 1948 a na tomto príklade zdôrazňuje dôležitosť archivácie. Neexistencia dátového archívu mala za následok stratu údajov z mnohých výskumov realizovaných pred rokom 1989. Štúdium predstavuje pokusy o založenie dátového archívu na Slovensku a bližšie predstavuje Slovenský archív sociálnych dát (SASD), ktorý je v súčasnosti prevádzkovaný Katedrou sociológie FF UK a Sociologickým ústavom SAV. Relatívne neskorá inštitucionalizácia archívu na Slovensku ponúkla možnosť, archivovať dáta priamo v aktuálnom štandarde DDI. Cieľ SASD - zvyšovať metodologické štandardy výskumov realizovaných na Slovensku, demonštruje text na príkladoch nejednotnosti slovenských prekladov otázok a variantov odpovedí z medzinárodných výskumov, ako aj na príklade nejednotnosti použitých škál. Na záver štúdia predstavuje možnú spoluprácu archívov sociálnych dát v ČR a SR. Jej náplňou by mohla byť archivácia a kompletizácia informácií o výskumoch z obdobia spoločného štátu, prípadne aj tvorba rozdelených dátových súborov reprezentatívnych pre Čechy a Slovensko.