In this article, the author presents the starting points for a discussion about cognitive phenomenality and, especially, the introspective arguments in its favor. These are based on the argument of abstracting away, in which we neglect its non-phenomenal parts from the selected cognitive state and the result of the operation is a pure phenomenal sense, associated with the cognitive state. The author describes the process of abstracting away with several examples. Immediately following other examples from the philosophy of emotions, he shows that in spite of its intuitive power, the method of abstracting away does not come with substantiated conclusions. This casts doubt on the strength of the introspective arguments that are raised in favor of cognitive phenomenology, especially in the context of a more general thesis about the unity of mind. Finally, the author comes to the conclusion that cognitive phenomenology needs other than introspective methods to defend itself. and V tejto stati autor predstavuje východiská diskusie o kognitívnej fenomenalite a najmä introspektívne argumenty v jej prospech. Tie sa opierajú o argument odmýšľania, keď od vybraného kognitívneho stavu abstrahujeme jeho nefenomenálne časti a výsledkom operácie je čistý fenomenálny pocit, spojený s kognitívnym stavom. Proces odmýšľania autor popisuje na niekoľkých príkladoch. Vzápätí na iných príkladoch z filozofie emócií ukazuje, že napriek jej intuitívnej sile neprichádza metóda odmýšľania so zdôvodnenými závermi. To spochybňuje silu introspektívnych argumentov vznášaných v prospech kognitívnej fenomenológie, najmä v súvislosti s všeobecnejšou tézou o jednote mysli. Napokon autor v tejto stati dospieva k záveru, že kognitívna fenomenológia potrebuje na svoju obhajobu iné než introspektívne metódy.