| s-603
| Zaujímavý je i vývoj cirkevnej organizácie mesta. |
| s-604
| Symbolickú úlohu má i výzdoba koníka — krúžky s bodkou uprostred sú ďalšou z mnohých modifikácií solárnych znakov. |
| s-605
| Bol symbolom dažďa a jeho životodarnej, plodivej sily. |
| s-606
| Po rokom 1044 sa nachádza správa o narodení Vseslava, ktorému matka na radu volchvov uviazala amulet, spôsobiaci že z chlapca vyrástol krutý a nemilosrdný človek. |
| s-607
| Pod rokom 1092 sa nachádza zmienka o „polockom zázraku“. |
| s-608
| Neviditeľní jazdci na koňoch sú vyjadrením predstavy o zlých duchoch, schopných ubližovať človeku odnesením jeho duše do podsvetia. |
| s-609
| Časté sú v nich napr. nálezy toporčekov a amuletov. |
| s-610
| Novgorodská oblasť. |
| s-611
| Tvorila najkrajnejší severozápad Rusi. |
| s-612
| Tu sa jeho snahy stretávali s úsilím miest rostovsko ‐ suzdaľskej oblasti. |
| s-613
| O prítomnosti Novgorodcov v tejto oblasti svedčia ich typické kosoštvorcové náušnice / kosoštvorec bol symbolom zeme /. |
| s-614
| Ďalšou oblasťou bolo tzv. „Zavoločie“. |
| s-615
| Z Pobaltia pochádzajú náušnice podľa tvaru zvané vlčí zub. |
| s-616
| Čo sa týka vzťahov Novgorodcov a podmanených ugro ‐ fínskych plemien, formálne podriadené kmene si zachovávali značnú dávku nezávislosti. |
| s-617
| Ďalším dôkazom samosprávy týchto plemien bola paralelná existencia novgorodského a vodského daňového okruhu v Koporí. |
| s-618
| Súžitie etník tu teda fungovalo na princípe spoločenstiev v ktorých jednotlivé zložky popri sebe slobodne existovali a zároveň sa ovplyvňovali, miešali a splývali. |
| s-619
| Touto syntézou môžme vysvetliť mnohé osobitosti hospodárskeho i politického života oblasti. |
| s-620
| Pskov — hoci šlo v prípade Pskova o mesto podriadené Novgorodu, napriek tomu jeho „zázemie tvorilo územie veľké zhruba ako Flandersko. |
| s-621
| Jeho najstaršou časťou je hradisko Krom. |
| s-622
| Z pskovských nálezov sú zaujímavé predovšetkým amulety — zajace, objavené v Gdovskej mohyle. |
| s-623
| Zajac mohol byť vykladaný v systéme predkresťanských názorov jednak ako symbol plodnosti / dodnes spájame na veľkú noc vyobrazenia zajacov s vajíčkami, Nemci počas tohto sviatku hľadajú v záhrade vajíčka ukryté veľkonočným zajacom /. |
| s-624
| Jej centrom bol vŕšok, na ktorom sa zrejme nachádzalo hradisko. |
| s-625
| Uvedené komplexy sa vyznačujú zmiešaným osídlením Slovanov s inými etnikami a tvrdošijným zachovávaním archaických prežitkov rodového zriadenia, kým mestá sú čisto slovanskými sídlami, určenými na pacifikáciu a christianizáciu kolonizovaných oblastí. |
| s-626
| Tak je po Jaroslavovom víťazstve položený základ novgorodských výsad, ktorí Novgorodcom garantujú ochranu pred kniežacími družiníkmi a Varjagmi / no zároveň zabezpečujú kniežaciu družinu pred ľudom /. |
| s-627
| Výsady sice majú formu udeľovanej listiny, no v skutočnosti ide o zmluvný zápis, tvoriaci kostru tzv. najstaršej Pravdy. |
| s-628
| Tým bola narušená klasická štruktúra ruského mesta s oddeleným posadom a hradiskom. |
| s-629
| Archeologické vykopávky v Novgorode |
| s-630
| Zaujímavým javom je veľké množstvo hrebeňov. |
| s-631
| Hrebene / okrem svojej prvotnej funkcie slúžili ako amulety na ochranu od zlých síl. |
| s-632
| Ochrannú funkciu mal krížik, zakončujúci ihlicu z mosadze. |
| s-633
| Bronzová čaša, zdobená rúčkou s vtáčikom pripomína uctievanie vtákov u ugrofínskych národov — ak karelský poľovník zabil vtáka čakalo ho nešťastie. |
| s-634
| U ugrofínskych národov fungoval orol ako predok a ochranca šamanov. |
| s-635
| Teda je prirodzené, že zobrazenia dračích papúľ sú na novgorodských pamiatkach mimoriadne časté. |
| s-636
| Roku 1966 pri vykopávkach v Iľjinskom rajóne bol nájdený stredný trám s tlamou draka. |
| s-637
| Zaujímavý je v tejto súvislosti nález z vykopávok z roku 1960 z Iľjinej ulice. |
| s-638
| Bol tu nájdený rituálne pochovaný kôň. |
| s-639
| Okolo pohrebnej jamy boli nájdené stopy stĺpov. |
| s-640
| Ide tu o tzv „stavebnú obetu“. |
| s-641
| Jej priebeh je možné zrekonštruovať zhruba takto — Pred obradom samotným bolo postavené obetisko s pôdorysom štvoruholníka so štyrmi stĺpmi v rohoch. |
| s-642
| Stĺpy boli spojené prútím, alebo žrďovinou. |
| s-643
| Potom nasledovala veselá hostina. |
| s-644
| Pri slávnostných obradoch ju potom niesol jej najuznávanejší člen. |
| s-645
| Ak drží grifon v pazúroch štyri púčky, vyjadruje sa tým jeho všadeprítomnosť. |
| s-646
| Grifony zapriahnuté v nebeských záprahoch božstiev fungovali ako zjednotitelia neba a zeme. |
| s-647
| Sporná je funkcia nachádzaných zobrazení ľudí. |
| s-648
| Nie je jasné, či ide o hračky, alebo o idolčeky. |
| s-649
| Jeho meno vzniklo od chlpatosti silných mužov, vodcov. |
| s-650
| Z nálezov nefigurálneho charakteru je zaujímavý nález troch hlinených kraslíc. |
| s-651
| Nález železného kľúča od visiaceho zámku mohol súvisieť s už spomenutou ochrannou funkciou. |
| s-652
| Zaujímavú skupinu tvoria vyobrazenia s rastlinnými motívmi. |
| s-653
| Okolo výhonkov stromu sa nachádza mriežka s kosoštvorcov. |
| s-654
| Novgorodské brezové listiny. |
| s-655
| Novgorodské brezové listiny sú dnes uznávané ako neoceniteľný prameň pre poznanie života v tomto stredovekom meste. |
| s-656
| Z obdobia 11 storočia pochádza šestnásť kusov. |
| s-657
| Z takýchto listín je zaujímavý predovšetkým nález, datovaný zhruba polovicou trinásteho storočia. |
| s-658
| Ide o unikátny nález brezovej listiny v karelčine, s využitím ruskej abecedy. |
| s-659
| Listina je o šesťsto rokov staršia než iné zo známych písomných pamiatok v karelčine. |
| s-660
| Ten šíp bohu patrí |
| s-661
| Trestajúci boh ním vládne |
| s-662
| Pre skúmané obdobie sú nápisy v najstaršom novgorodskom chráme neobyčajne cenným prameňom. |
| s-663
| B. |
| s-664
| Autografy — nápisy obsahujúce predovšetkým meno píšuceho. |
| s-665
| Nadpisy, nájdené v rokoch 1898 ‐ 99 boli odtlačené do „matríc“ z plastelíny a architektonickej hliny. |
| s-666
| Štyridsať dva takýchto odliatkov bolo poslaných do Moskvy, kde ich skúmal I. A. Ščepkin, autor prvej práce o nich. |
| s-667
| Pôvodne sa nachádzal na freske severozápadnej veže. |
| s-668
| Druhý a tretí riadok spolu dávajú meno Sežir. |
| s-669
| Nápis tak vcelku nadobúda podobu kríža. |
| s-670
| Pôvodne bol umiestnený na rímse jedného z okien ústrednej veže kupoly. |
| s-671
| Má tri riadky. |
| s-672
| Ide o autografy Kosťu a Vojatu so schematicky načrtnutými krížmi. |
| s-673
| Nápisy č. 39, 40, 41 sú sústredené okolo dvoch krížov. |
| s-674
| a. |
| s-675
| b. |
| s-676
| Petrovi Tvorjata / list dvoch spolupracovníkov / |
| s-677
| c. |
| s-678
| Pre svoju krátkosť a úryvkovitosť sa nedajú podrobiť podrobnejšej analýze. |
| s-679
| Je otázne, proti komu. |
| s-680
| Má osem riadkov. |
| s-681
| Nasledujúci text je silne poškodený. |
| s-682
| Amen. |
| s-683
| / Vypitie čaše vína na schodisku chrámu pripomína obrady pohanských kolektívnych hostín, tzv. „bratčín“. |
| s-684
| / vedie k pochybnosti o pevnosti náboženského presvedčenia Nikolu. |
| s-685
| Nálezy pečatí umožňujú určiť autorstvo, pravosť a čas vzniku dokumentu, dopĺňajú tak informácie o ňom. |
| s-686
| Prvým výskumníkom, zaoberajúcim sa novgorodskými pečaťami bol P. Lichačev, ktorý do roku 1917 objavil šesťsto kusov. |
| s-687
| Zber uskutočňoval pomocou siete platených agentov. |
| s-688
| N. P. Lichačev bol tiež autorom jednej z prvých teoretických prác o uvedených pečatiach. |
| s-689
| Táto práca a vyznačuje chaotickosťou usporiadania materiálu. |
| s-690
| Zaujímavá je tu otázka atribútov na obrázku. |
| s-691
| Napriek tomu je však i domnienka o zobrazení samotnej kňažnej na pečati mýlna. |
| s-692
| Na líci sa nachádza ruža so štyrmi lupienkami, obkolesená zložitou dekoratívnou obrubou. |
| s-693
| Na rube sa nachádza postava vcelku s vladárskou korunou, kopiou a štítom, obkolesená zrkadlovým gréckym nápisom „Dimitrij“. |
| s-694
| kríž zo štyrmi bodkami na prekrížení znamená zasiate pole, symbol plodnosti. |
| s-695
| Pečať č. tri bola nájdená roku 1962 v Novgorode. |
| s-696
| Na rube je Dmitrij Solúnsky. |
| s-697
| Pečať č. 4 sa našla v dvoch exemplároch. |
| s-698
| Na rube sa nachádza ľudská postava v korune s insígniami v rukách. |
| s-699
| Svedčí o tom podobnosť pečatí č. 4 a 5 s pečaťami č. 6 až 9 patriacimi Izjaslavovým bratom Svjatopolkovi a Vsevolodovi. |
| s-700
| Datácia pečate vychádza z hypotetického predpokladu Izjaslavovej vlády v Novgorode v rokoch 1052 ‐ 1054. |
| s-701
| Existujú rôzne možnosti. |
| s-702
| Keďže sa prvýkrát vyskytuje počas Jaroslavovho námestníctva v Novgorode, nie je vylúčená možnosť nápodoby všemocného novgorodského vodného jaštera. |