| s-7
| Prečo existuje láska? |
| s-8
| Vhodná je paralela z čias môjho starého otca. |
| s-9
| Spustili novú internetovú televíziu Braňa Krála |
| s-10
| Ľahká otázka, ťažká odpoveď. |
| s-11
| Autobusy sú pohodlím na európskej úrovni. |
| s-12
| Iných stopárov som tu zatiaľ ešte nevidel. |
| s-13
| Ako dopadol? |
| s-14
| Bohužiaľ. |
| s-15
| Strong wind! |
| s-16
| Silný vietor! 'ma posiela späť na' vajíčko'. |
| s-17
| Na zastávke na Záhradkách nás čakal veľmi zaujímavý pohľad. |
| s-18
| Bežné prachovky naňho nestačia”. |
| s-19
| Ja som chcela vyhrávať. |
| s-20
| A vyhrávam. |
| s-21
| slovenskej kultúrnej histórie |
| s-22
| Od tej chvíle vstupuje do hry slovenská časť Uhorska. |
| s-23
| Do slovenských častí Uhorska sa vtedy utiahla jedna časť českých emigrovaných protestantov a tu našli v používaní svoj vlastný spisovný jazyk presne tak, ako vo svojej českej vlasti. |
| s-24
| Podľa princípu siedmich slobodných umení prvým stupňom trivia je gramatika. |
| s-25
| Pojem slavico - bohemicus zo začiatku XVIII. storočia je začiatok pojmu česko (-) slovenský. |
| s-26
| Európska únia, čiže rozmieňanie veľkých bankoviek na drobné mince. |
| s-27
| Toto stieranie hraníc je veľmi príjemné, pokiaľ ide o poriadneho občana, ktorý cestuje za svojím obchodom alebo za svojou dovolenkou. |
| s-28
| Ľubomír Ďurovič |
| s-29
| Krman si bol vedomý, že meno Slovákov treba aj v latinčine odlišovať od všeobecného názvu slavi a vytvoril nové slovo slovacii. |
| s-30
| Druhá Doležalova inovácia je v gramatickom popise tohto jazyka. |
| s-31
| Obsiahly vlastivedný úvod (Praefatio) k Doležalovej gramatike napísal o generáciu starší Matej Bel. |
| s-32
| V každom prípade aj text jeho úvodu dal Doležalovej gramatike punc najautoritatívnejšieho zdroja poznania vtedajšieho spisovného jazyka Čechov i Slovákov. |
| s-33
| Táto kralická norma je dodnes základom spisovnej češtiny. |
| s-34
| Štúrovský nový slovenský spisovný jazyk má niekoľko vrstiev. |
| s-35
| Radikálnou inováciou je hláskoslovie a tvaroslovie. |
| s-36
| Profesor Eugen Jóna, ktorý sa dejinami spisovnej slovenčiny dlhé roky zaoberal, si uvedomil potrebu dať do rúk slovenskej i medzinárodnej vedeckej verejnosti dostatočne prístupný skutočný text tohto základného diela. |
| s-37
| Ľubomír Ďurovič |
| s-38
| Ľubomír Ďurovič |
| s-39
| Ľubomír Ďurovič profesor slovanských jazykov |
| s-40
| Česko - slovenské kultúrne kontinuum |
| s-41
| Ku konfliktom a nedorozumeniam výrazne prispelo aj to, že sa maďarské „nemzet“ dá používať v oboch týchto významoch. |
| s-42
| To malo obrovský národnozáchovný význam v druhej polovici XIX. storočia, keď maďarizácia reálne ohrozovala samotnú existenciu slovenského národa. |
| s-43
| Ľubomír Ďurovič |
| s-44
| Mal som veľké potešenie z knižky Antona Dinku Skalica – moja láska, osud a poťešeňí. |
| s-45
| Jeho obaja starší bratia išli do škôl a Ferda mal prevziať obchod. |
| s-46
| Intenzívne sa pamätám na prístavbu javiska k cirkevnej sieni na evanjelickej fare. |
| s-47
| Potom prišiel koniec vojny, bolo obnovené Československo, začali sa celkom iné pomery. |
| s-48
| Činnosť nášho združenia zatisli do pozadia iné potreby. |
| s-49
| To sa menuje iniciatívnosť a innovatívnosť. |
| s-50
| Ľubomír Ďurovič |
| s-51
| ODCHODY A návraty ĽUBOMÍRA Ďuroviča (I.) |
| s-52
| „Nebyť toho, Slovensko by dnes neexistovalo,“ hovorí Ľubomír Ďurovič. |
| s-53
| To je MOŽNO tá pozitívna stránka ROZDELENIA REPUBLIKY. |
| s-54
| Negatívnych stránok je množstvo. |
| s-55
| Nakoniec, takisto môže aj Čech čítať slovenské, keby chcel, oni však tú potrebu V ROVNAKEJ MIERE nemajú.“ |
| s-56
| „Konkrétne je to obdobie od roku 1963 do roku 1968. |
| s-57
| Vtedy sa naraz ukázalo, že komunistická strana s jej zločineckými spôsobmi skrachovala. |
| s-58
| Vtedy vyšla moja KNIHA Paradigmatika spisovnej ruštiny, ktorá sa stala celoštátnou univerzitnou učebnicou ruskej TEORETICKEJ morfológie. |
| s-59
| Uvedomovali sme si, že „sa môže“. |
| s-60
| Dovtedy to však bolo obdobie veľkej nádeje. |
| s-61
| Ja ich poznám. |
| s-62
| A mal pravdu. |
| s-63
| Sklamanie po vojne |
| s-64
| Ľubomír Ďurovič do komunistickej strany nevstúpil. |
| s-65
| Piateho mája sa začalo Pražské povstanie a z rádia sa ozývala výzva o pomoc. |
| s-66
| To bola tá zločinecká časť komunistickej strany. |
| s-67
| „Môj otec bol selfmademan. |
| s-68
| Nedávno som odovzdal do skalického Záhorského múzea otcove denníky. |
| s-69
| Je to cenná a zaujímavá pamiatka o 20. storočí. |
| s-70
| Polovicu zo všetkého, čo vo mne je, mám z domu, z toho, čo sa doma povedalo, napríklad pri stole. |
| s-71
| Otec veľa rozprával o svojom literárnovednom výskume, ale nevyhýbali sme sa, samozrejme, ani súčasným problémom. |
| s-72
| Vtedy mi utkveli v pamäti dátumy, mená i dôležité udalosti z minulosti, medzi ktoré bolo neskôr ľahšie dokladať nové dátumy, mená i vzťahy. |
| s-73
| Mama pochádzala z rodiny s generáciami evanjelických farárov. |
| s-74
| Vzdelanecké pozadie rodiny malo pre moju budúcnosť VEĽMI DÔLEŽITÚ úlohu.“ |
| s-75
| Rešpektovali ste otca bezvýhradne? |
| s-76
| „Viera môže dávať človeku životnú istotu“, mieni profesor Ďurovič. |
| s-77
| Faktom je, že náboženský fundamentalizmus prežíva svoju regeneráciu.“ |
| s-78
| Bavilo ma písať kompozície a na vynikajúcom skalickom gymnáziu boli veľmi dobré podmienky pre kultúru. |
| s-79
| Nevyhýbali sme sa ani politike. |
| s-80
| Môj otec po jeho rozpade niekoľko týždňov nespal... |
| s-81
| ... MÔJ PRIMÁRNY ZÁUJEM BOLI HUMANIÓRA. |
| s-82
| Umožniť jazykovedcovi rozhovoriť sa o systéme v jazyku, prináša zdanlivo nebezpečenstvo, že sa vstúpi do nezaujímavého a nudného sveta. |
| s-83
| „Ypsilon ako hláska nie je funkčný a v slovenskom jazyku takej hlásky niet. |
| s-84
| Ale takto sa hovorí v Mikuláši! |
| s-85
| Ukazuje sa teda, že tým stredoslovenským nárečím, ktorÉ Štúrovci povýšili na spisovný JAZYK, bol prestížny liptovský mestský jazyk. |
| s-86
| Presvedčil Záborského, že správna slovenská výslovnosť je „ľist“. |
| s-87
| V lete 1948 v Prahe zažiadal o zahraničné štipendium. |
| s-88
| VEĽMI KOMPLIKOVANOU ZHODOU OKOLNOSTÍ HO PO ROKU dostal a odišiel NA ROK do Nórska. |
| s-89
| Keď sa začal semester, pustil som sa pod vedením profesora SommerfelTa do čítania textov. |
| s-90
| Rozprávanie Ľubomíra Ďuroviča PRIPRAVILA Kveta Škvarková. |
| s-91
| Protiprávna vojna v Iraku, ktorú rozpútala nesvätá aliancia náboženských fundamentalistov, megalománov a kšeftárov, je cynickým výsmechom všetkých hodnôt, ktoré naša západná civilizácia pokladá za nedotknuteľné. |
| s-92
| Po ukončení tejto vojny nádejou sveta je zmena. |
| s-93
| Koruna Sv. Štefana a ostrihomský Primas Hungariae sa stali symbolom Uhorského štátu. |
| s-94
| Boja, ktorého medze určovala Zlatá bulla. |
| s-95
| Náš dnešný spisovný jazyk je skutočným kompromisom medzi radikálnou normou štúrovcov a požiadavkami bernolákovcov i tradíciou českou či československou. |
| s-96
| Starú meravú nekompromisnosť a nekomunikatívnosť oživila idea odtrhnutia Slovenska od tisícročného Uhorska a najmä štátneho spojenia s Čechmi. |
| s-97
| Takže nacionalisticko - sociálny populizmus Mečiarov je, povedal by som, prirodzeným plodom stáročného vývinu slovenskej spoločnosti. |
| s-98
| Ľubomír Ďurovič |
| s-99
| Pre časopis Záhorského múzea v Skalici „Záhorie“ |
| s-100
| Výstava vzorného balenia potravín v Skalici |
| s-101
| Nemôžem pritom nespomenúť ešte jednu vec. |
| s-102
| Kto by to kupoval?! |
| s-103
| A obchody, ktoré chcú predávať zaručene čerstvý, v noci upečený a nezabalený chlieb, musia ho držať v osobitných zasklených policiach, takže skôr nebalenie chlieb zdražuje. |
| s-104
| Ľubomír Ďurovič |
| s-105
| Vlastný gól slovenskej inteligencie |
| s-106
| Pred voľbami bolo – v neposlednom rade v Mostoch – mnoho krásnych vzletných výkladov, prečo treba voliť Martina Bútoru. |