| s-2
| Smrť a nástupníctvo |
| s-3
| Zenón zomrel 9. apríla 491 a prežil tak obidvoch svojich synov. |
| s-4
| V cirkevných dejinách je Zenón významný kvôli Henotikonu, ktorý dočasne uvoľnil napätie medzi monofyzitmi a oficiálnou cirkvou, ale vyvolal akakiánsku schizmu. |
| s-5
| Bitka pri Zente |
| s-6
| Sultán Mustafa II. vytiahol po pozdĺž Dunaja na sever. |
| s-7
| Hlavná osmanská armáda bola rozprášená. |
| s-8
| Medzi prebohatou korisťou bol sultánov stan, sultánov hárem, osmanská vojnová pokladňa a štátna pečať. |
| s-9
| O rok neskôr potom Turci pristúpili na rokovania mieri, ktoré vyústili do tzv. Karlovackého mieru. |
| s-10
| Založil vedeckú slavistiku. |
| s-11
| Svoje diela písal prevažne po nemecky alebo po česky. |
| s-12
| Krátko na to sa narodil P. J. Šafárik. |
| s-13
| Mali spolu 5 detí, a to už spomenutých súrodencov P. J., a tiež „prvého 'Pavla Jozefa narodeného 1791, ktorý ale po roku umrel. |
| s-14
| Aj preto bol v domácnosti vždy dostatok všetkého. |
| s-15
| Umrela roku 1876 ako 73 - ročná. |
| s-16
| Čoskoro si získal dôstojnícku hodnosť. |
| s-17
| V životopisoch P. J. Šafárika sa uvádza, že na jeho národné povedomie vplýval v Kobeliarove jeden z tamojších písmakov menom Novák, ktorý mu požičiaval na čítanie české knihy. |
| s-18
| S najväčšou pravdepodobnosťou ide o tamojšieho učiteľa, „ludimagistra 'Tomáša Nováka. |
| s-19
| Dôležitejším faktorom ale, ktorý vplýval na Šafárikovo národné povedomie bolo prostredie v ktorom žil. |
| s-20
| O hĺbke a intenzite vplyvu kobeliarovského prostredia na Šafárika, svedčia jeho spomienky na detstvo. |
| s-21
| V rokoch 1805 - 1908 študoval v Rožňave. |
| s-22
| Niektorí životopisci spomínajú nižšie gymnázium. |
| s-23
| Okrem povinnej latinčiny osvojil si maďarčinu a nemčinu. |
| s-24
| Na jeseň roku 1808 odišiel P. J. Šafárik na štúdium humaniora do Dobšinej, hoci mohol pokračovať v syntaxi a rétorike. |
| s-25
| P. J. Šafárik študoval v Dobšinej 2 roky, a to v školských rokoch 1808 / 1809 a 1809 / 1810. |
| s-26
| V štúdiu na dobšinskej škole dosiahol ešte väčšie úspechy než v Rožňave. |
| s-27
| Tým zároveň stratí bezprostredný kontakt so slovenskou dedinou a jej ľudom, jeho problémami, ale aj s jeho slovesnosťou a folklórom. |
| s-28
| Šafárik si dokonale osvojil nemčinu a klasické jazyky. |
| s-29
| V teologickom kurze sa učil gréčtinu a hebrejčinu. |
| s-30
| Po ročnom vychovávateľskom pôsobení pokračoval v štúdiu na Univerzite v Jene. |
| s-31
| Žil veľmi skromne, o čom svedčí jeho rozprávanie synovi Vojtechovi. |
| s-32
| V Jene strávil P. J. Šafárik dva roky, čím skončil tri semestre. |
| s-33
| Dňa 16. mája 1816 sa stal členom Societas latina Jenensis. |
| s-34
| Výsledkom Šafárikovej básnickej činnosti v Jene je sedemnásť básní, napísaných prevažne od októbra 1815 do mája 1816. |
| s-35
| V Jene si osvojil kritické metódy vedeckého bádania. |
| s-36
| Príčiny jeho predčasného odchodu sa vysvetľujú rozdielne: administratívnych zásahom rakúskej vlády, ktorá nedovolila mladíkom z Uhorska študovať v Nemecku, Šafárikovou obozretnosťou, ale aj finančnou tiesňou. |
| s-37
| Vychovával syna Ladislava. |
| s-38
| Rok 1819 znamenal rozhodujúci obrat v živote a povolaní P. J. Šafárika. |
| s-39
| S pomocou, a odporúčaním Jána Blahoslava Benediktiho ho dostal dňa 5. apríla 1819. |
| s-40
| Nový riaditeľ zapôsobil na Srbov veľmi priaznivým dojmom. |
| s-41
| Okrem P. J. Šafárika všetci profesori boli Srbi. |
| s-42
| P. J. Šafárik zastával funkciu riaditeľa päť rokov. |
| s-43
| Ako riaditeľ mal ambiciózne plány. |
| s-44
| Počas prvých dvoch rokov novosadského účinkovania býval Šafárik v dome bohatého mešťana Servického. |
| s-45
| Pochádzala z drobnej slovenskej zemianskej rodiny. |
| s-46
| Narodila sa vo Veľkej Kikinde (Maďarsko) 19. novembra 1803. |
| s-47
| Jej otec pochádzal z Paludze (okr. Liptovský Mikuláš) a matka z Jasenovej na Orave. |
| s-48
| Manželka P. J. Šafárika - ako uvádzajú životopisci - bola inteligentná, neobyčajne sčítaná a temperamentná. |
| s-49
| Vyšli pod názvom Písně světské lidu slovenského v Uhřích. |
| s-50
| Dňa 22. decembra 1832 dal P. J. Šafárik patronátu gymnázia výpoveď s tým, že tu ostane do konca zimného semestra. |
| s-51
| Po príchode do Prahy P. J. Šafárik koncentroval svoje úsilie predovšetkým na zabezpečenie svojej rodiny a na možnosti pokračovať vo vedeckej práci. |
| s-52
| Českí vlastenci, mu v obom pomáhali. |
| s-53
| Erbenom členstvom v komisii pre slovanskú právnu terminológiu. |
| s-54
| Vyšiel vo Viedni roku 1850 so Šafárikovým krátkym predhovorom. |
| s-55
| V revolučných rokoch 1848 - 49 sa venoval len svojim vedeckým záujmom. |
| s-56
| Po jeho smrti, v rokoch 1862 - 63 bol pripravený III. diel Slovanských starožitností, ktorý vyšiel v Prahe roku 1865. |
| s-57
| Na začiatku októbra 1860 sa Šafárik definitívne vzdal miesta riaditeľa Univerzitnej knižnice. |
| s-58
| Šafárik bol na dôchodku len málo. |
| s-59
| Umrel 26. júla 1861. |
| s-60
| Zahynul pri leteckej katastrofe pri návrate na Slovensko. |
| s-61
| Milan Rastislav Štefánik sa narodil v Košariskách (od r. 1870 patrili Košariská ako osada do Brezovej pod Bradlom) v rodine ev. farára Pavla Štefánika. |
| s-62
| Narodil sa ako šieste dieťa. |
| s-63
| Deväť detí sa rodičom podarilo vychovať do dospelosti, čo nebolo ľahké. |
| s-64
| Podľa svedectva učiteľa bol Milan Rastislav najlepším žiakom na košarištianskej škole. |
| s-65
| Tu už študovali jeho dvaja bratia – Igor a Pavel. |
| s-66
| V tom čase však už bolo lýceum pomaďarčené a z vlasteneckých profesorov tu učil iba Ján Kvačala. |
| s-67
| Štefánikovými obľúbenými profesormi boli učiteľ matematiky Ferdinand Hirschmann a triedny profesor Samuel Markusovszky. |
| s-68
| V marci 1898 sa Štefánik stal tajomníkom Detvana. |
| s-69
| Na jeseň roku 1901 sa stal predsedom Detvana. |
| s-70
| Bol činný aj ako publicista. |
| s-71
| Na požiadanie Jana Herbena písal do realistického Času pravidelné pondelkové úvodníky o slovenskej kultúre a politike, ktorých cieľom bolo informovať českú verejnosť o Slovensku. |
| s-72
| Bol veľmi aktívny. |
| s-73
| Navštevoval aj historika Jaroslava Golla i básnika Jaroslava Vrchlického. |
| s-74
| Výsledkom bola dizertačná práca nazvaná Nové hviezdy z doby predtychonovej a Nová Cassiopea. |
| s-75
| Prácu obhájil, urobil predpísané skúšky a 12. októbra 1904 promoval za doktora filozofie. |
| s-76
| Po príchode do Paríža bojoval dlho s existenčnými problémami. |
| s-77
| Potom sa Štefánik snažil vybudovať vlastné observatórium, no jeho finančná situácia mu to nedovoľovala. |
| s-78
| V tejto oblasti mu vtedy najviac pomohol senátor Émile Chautemps, s ktorého pomocou zorganizoval Štefánik výpravu do severnej Afriky. |
| s-79
| Tam chcel nájsť vhodné miesto pre svoju hvezdáreň. |
| s-80
| Precestoval Alžírsko, Atlas, Saharu, Tunisko aj Kartágo, no cesta nemala úspech. |
| s-81
| Začiatkom roka 1910 dostal novú šancu. |
| s-82
| 28. apríla 1911 na ostrove Vavau pri pozorovaní úplného zatmenia slnka dosiahla práve Štefánikova výprava najlepšie výsledky a ocenila to aj francúzska Akadémia. |
| s-83
| Francúzska vláda mu potom na návrh ministerstva námorníctva udelila kríž Rytiera Čestnej légie. |
| s-84
| Jeho úspechy však opäť zastavila choroba. |
| s-85
| Po zotavení ho zastihla správa o vypuknutí vojny a 9. augusta sa vojenským transportom vrátil do Francúzska. |
| s-86
| V hodnosti podporučíka potom nastúpil na front, kde robil výskumné lety. |
| s-87
| Začiatkom septembra 1915 ho poslali na srbský front, kde toto svoje snaženie ešte viac rozvíjal. |
| s-88
| Pri evakuácii z letiska v Niši však na lietadle havaroval a na úteku potom Štefánika opäť prepadla žalúdočná choroba. |
| s-89
| Štefánik sa vrátil do Paríža tu ho Jouvenel zoznámila s najvyššími politikmi: ministerským predsedom Aristidom Briandom a najvplyvnejším mužom franc. ministerstva zahraničia Philippom Berthelotom. |
| s-90
| O týchto plánoch informoval aj ministerského predsedu Aristida Brianda a dohodol stretnutie medzi ním a Masarykom. |
| s-91
| Strenutie Masaryka s Briandom bolo úspešné a Briand sa stal prívržencom Masarykovej koncepcie riešenia stredoeurópskej otázky. |
| s-92
| Štefánik medzitým neustále presadzoval vytvorenie ústredného reprezentatívneho orgánu zahraničného odboja. |
| s-93
| Jej predsedom bol T. G. Masaryk, podpredsedami J. Durich a M. R. Štefánik a generálnym tajomníkom E. Beneš. |
| s-94
| Keď sa Štefánikov stav zlepšil, odišiel do Talianska. |
| s-95
| Postoj Talianska k juhoslovanskej otázke bol však odmietavý. |
| s-96
| Po návrate do Paríža sa Štefánik intenzívne venoval otázke ustanovenia samostatného česko - slovenského vojska. |
| s-97
| Za týmto účelom odcestoval do Ruska. |
| s-98
| Dňa 29. augusta potom podpísali Durich a Štefánik tzv. Kyjevskú dohodu spolu s predstaviteľom amerických Slovákov G. Košíkom, ktorou spoločne uznali ČSNR za vedúci orgán českého a slovenského hnutia v zahraničí. |
| s-99
| Začiatkom roka 1917 sa vrátil do Ruska. |
| s-100
| Dňa 2. júna 1917 odplával Štefánik do USA. |
| s-101
| Po návrate do Paríža sa Štefánik zapojil do diplomatických rokovaní o ustanovení samostatnej česko - slovenskej armády. |