Dependency Tree

Universal Dependencies - Slovak - SNK

LanguageSlovak
ProjectSNK
Corpus Parttest
AnnotationGajdošová, Katarína; Šimková, Mária; Zeman, Daniel

Select a sentence

Showing 1 - 100 of 1061 • previousnext

s-1 Napriek nezáujmu o západ sa aj Zenón snažil zachovať ideu jednotnej Rímskej ríše, aj keď jej polovica sa momentálne nachádzala pod kontrolou Germánov.
s-2 Smrť a nástupníctvo
s-3 Zenón zomrel 9. apríla 491 a prežil tak obidvoch svojich synov.
s-4 V cirkevných dejinách je Zenón významný kvôli Henotikonu, ktorý dočasne uvoľnil napätie medzi monofyzitmi a oficiálnou cirkvou, ale vyvolal akakiánsku schizmu.
s-5 Bitka pri Zente
s-6 Sultán Mustafa II. vytiahol po pozdĺž Dunaja na sever.
s-7 Hlavná osmanská armáda bola rozprášená.
s-8 Medzi prebohatou korisťou bol sultánov stan, sultánov hárem, osmanská vojnová pokladňa a štátna pečať.
s-9 O rok neskôr potom Turci pristúpili na rokovania mieri, ktoré vyústili do tzv. Karlovackého mieru.
s-10 Založil vedeckú slavistiku.
s-11 Svoje diela písal prevažne po nemecky alebo po česky.
s-12 Krátko na to sa narodil P. J. Šafárik.
s-13 Mali spolu 5 detí, a to spomenutých súrodencov P. J., a tiež prvého 'Pavla Jozefa narodeného 1791, ktorý ale po roku umrel.
s-14 Aj preto bol v domácnosti vždy dostatok všetkého.
s-15 Umrela roku 1876 ako 73 - ročná.
s-16 Čoskoro si získal dôstojnícku hodnosť.
s-17 V životopisoch P. J. Šafárika sa uvádza, že na jeho národné povedomie vplýval v Kobeliarove jeden z tamojších písmakov menom Novák, ktorý mu požičiaval na čítanie české knihy.
s-18 S najväčšou pravdepodobnosťou ide o tamojšieho učiteľa, ludimagistra 'Tomáša Nováka.
s-19 Dôležitejším faktorom ale, ktorý vplýval na Šafárikovo národné povedomie bolo prostredie v ktorom žil.
s-20 O hĺbke a intenzite vplyvu kobeliarovského prostredia na Šafárika, svedčia jeho spomienky na detstvo.
s-21 V rokoch 1805 - 1908 študoval v Rožňave.
s-22 Niektorí životopisci spomínajú nižšie gymnázium.
s-23 Okrem povinnej latinčiny osvojil si maďarčinu a nemčinu.
s-24 Na jeseň roku 1808 odišiel P. J. Šafárik na štúdium humaniora do Dobšinej, hoci mohol pokračovať v syntaxi a rétorike.
s-25 P. J. Šafárik študoval v Dobšinej 2 roky, a to v školských rokoch 1808 / 1809 a 1809 / 1810.
s-26 V štúdiu na dobšinskej škole dosiahol ešte väčšie úspechy než v Rožňave.
s-27 Tým zároveň stratí bezprostredný kontakt so slovenskou dedinou a jej ľudom, jeho problémami, ale aj s jeho slovesnosťou a folklórom.
s-28 Šafárik si dokonale osvojil nemčinu a klasické jazyky.
s-29 V teologickom kurze sa učil gréčtinu a hebrejčinu.
s-30 Po ročnom vychovávateľskom pôsobení pokračoval v štúdiu na Univerzite v Jene.
s-31 Žil veľmi skromne, o čom svedčí jeho rozprávanie synovi Vojtechovi.
s-32 V Jene strávil P. J. Šafárik dva roky, čím skončil tri semestre.
s-33 Dňa 16. mája 1816 sa stal členom Societas latina Jenensis.
s-34 Výsledkom Šafárikovej básnickej činnosti v Jene je sedemnásť básní, napísaných prevažne od októbra 1815 do mája 1816.
s-35 V Jene si osvojil kritické metódy vedeckého bádania.
s-36 Príčiny jeho predčasného odchodu sa vysvetľujú rozdielne: administratívnych zásahom rakúskej vlády, ktorá nedovolila mladíkom z Uhorska študovať v Nemecku, Šafárikovou obozretnosťou, ale aj finančnou tiesňou.
s-37 Vychovával syna Ladislava.
s-38 Rok 1819 znamenal rozhodujúci obrat v živote a povolaní P. J. Šafárika.
s-39 S pomocou, a odporúčaním Jána Blahoslava Benediktiho ho dostal dňa 5. apríla 1819.
s-40 Nový riaditeľ zapôsobil na Srbov veľmi priaznivým dojmom.
s-41 Okrem P. J. Šafárika všetci profesori boli Srbi.
s-42 P. J. Šafárik zastával funkciu riaditeľa päť rokov.
s-43 Ako riaditeľ mal ambiciózne plány.
s-44 Počas prvých dvoch rokov novosadského účinkovania býval Šafárik v dome bohatého mešťana Servického.
s-45 Pochádzala z drobnej slovenskej zemianskej rodiny.
s-46 Narodila sa vo Veľkej Kikinde (Maďarsko) 19. novembra 1803.
s-47 Jej otec pochádzal z Paludze (okr. Liptovský Mikuláš) a matka z Jasenovej na Orave.
s-48 Manželka P. J. Šafárika - ako uvádzajú životopisci - bola inteligentná, neobyčajne sčítaná a temperamentná.
s-49 Vyšli pod názvom Písně světské lidu slovenského v Uhřích.
s-50 Dňa 22. decembra 1832 dal P. J. Šafárik patronátu gymnázia výpoveď s tým, že tu ostane do konca zimného semestra.
s-51 Po príchode do Prahy P. J. Šafárik koncentroval svoje úsilie predovšetkým na zabezpečenie svojej rodiny a na možnosti pokračovať vo vedeckej práci.
s-52 Českí vlastenci, mu v obom pomáhali.
s-53 Erbenom členstvom v komisii pre slovanskú právnu terminológiu.
s-54 Vyšiel vo Viedni roku 1850 so Šafárikovým krátkym predhovorom.
s-55 V revolučných rokoch 1848 - 49 sa venoval len svojim vedeckým záujmom.
s-56 Po jeho smrti, v rokoch 1862 - 63 bol pripravený III. diel Slovanských starožitností, ktorý vyšiel v Prahe roku 1865.
s-57 Na začiatku októbra 1860 sa Šafárik definitívne vzdal miesta riaditeľa Univerzitnej knižnice.
s-58 Šafárik bol na dôchodku len málo.
s-59 Umrel 26. júla 1861.
s-60 Zahynul pri leteckej katastrofe pri návrate na Slovensko.
s-61 Milan Rastislav Štefánik sa narodil v Košariskách (od r. 1870 patrili Košariská ako osada do Brezovej pod Bradlom) v rodine ev. farára Pavla Štefánika.
s-62 Narodil sa ako šieste dieťa.
s-63 Deväť detí sa rodičom podarilo vychovať do dospelosti, čo nebolo ľahké.
s-64 Podľa svedectva učiteľa bol Milan Rastislav najlepším žiakom na košarištianskej škole.
s-65 Tu študovali jeho dvaja bratia Igor a Pavel.
s-66 V tom čase však bolo lýceum pomaďarčené a z vlasteneckých profesorov tu učil iba Ján Kvačala.
s-67 Štefánikovými obľúbenými profesormi boli učiteľ matematiky Ferdinand Hirschmann a triedny profesor Samuel Markusovszky.
s-68 V marci 1898 sa Štefánik stal tajomníkom Detvana.
s-69 Na jeseň roku 1901 sa stal predsedom Detvana.
s-70 Bol činný aj ako publicista.
s-71 Na požiadanie Jana Herbena písal do realistického Času pravidelné pondelkové úvodníky o slovenskej kultúre a politike, ktorých cieľom bolo informovať českú verejnosť o Slovensku.
s-72 Bol veľmi aktívny.
s-73 Navštevoval aj historika Jaroslava Golla i básnika Jaroslava Vrchlického.
s-74 Výsledkom bola dizertačná práca nazvaná Nové hviezdy z doby predtychonovej a Nová Cassiopea.
s-75 Prácu obhájil, urobil predpísané skúšky a 12. októbra 1904 promoval za doktora filozofie.
s-76 Po príchode do Paríža bojoval dlho s existenčnými problémami.
s-77 Potom sa Štefánik snažil vybudovať vlastné observatórium, no jeho finančná situácia mu to nedovoľovala.
s-78 V tejto oblasti mu vtedy najviac pomohol senátor Émile Chautemps, s ktorého pomocou zorganizoval Štefánik výpravu do severnej Afriky.
s-79 Tam chcel nájsť vhodné miesto pre svoju hvezdáreň.
s-80 Precestoval Alžírsko, Atlas, Saharu, Tunisko aj Kartágo, no cesta nemala úspech.
s-81 Začiatkom roka 1910 dostal novú šancu.
s-82 28. apríla 1911 na ostrove Vavau pri pozorovaní úplného zatmenia slnka dosiahla práve Štefánikova výprava najlepšie výsledky a ocenila to aj francúzska Akadémia.
s-83 Francúzska vláda mu potom na návrh ministerstva námorníctva udelila kríž Rytiera Čestnej légie.
s-84 Jeho úspechy však opäť zastavila choroba.
s-85 Po zotavení ho zastihla správa o vypuknutí vojny a 9. augusta sa vojenským transportom vrátil do Francúzska.
s-86 V hodnosti podporučíka potom nastúpil na front, kde robil výskumné lety.
s-87 Začiatkom septembra 1915 ho poslali na srbský front, kde toto svoje snaženie ešte viac rozvíjal.
s-88 Pri evakuácii z letiska v Niši však na lietadle havaroval a na úteku potom Štefánika opäť prepadla žalúdočná choroba.
s-89 Štefánik sa vrátil do Paríža tu ho Jouvenel zoznámila s najvyššími politikmi: ministerským predsedom Aristidom Briandom a najvplyvnejším mužom franc. ministerstva zahraničia Philippom Berthelotom.
s-90 O týchto plánoch informoval aj ministerského predsedu Aristida Brianda a dohodol stretnutie medzi ním a Masarykom.
s-91 Strenutie Masaryka s Briandom bolo úspešné a Briand sa stal prívržencom Masarykovej koncepcie riešenia stredoeurópskej otázky.
s-92 Štefánik medzitým neustále presadzoval vytvorenie ústredného reprezentatívneho orgánu zahraničného odboja.
s-93 Jej predsedom bol T. G. Masaryk, podpredsedami J. Durich a M. R. Štefánik a generálnym tajomníkom E. Beneš.
s-94 Keď sa Štefánikov stav zlepšil, odišiel do Talianska.
s-95 Postoj Talianska k juhoslovanskej otázke bol však odmietavý.
s-96 Po návrate do Paríža sa Štefánik intenzívne venoval otázke ustanovenia samostatného česko - slovenského vojska.
s-97 Za týmto účelom odcestoval do Ruska.
s-98 Dňa 29. augusta potom podpísali Durich a Štefánik tzv. Kyjevskú dohodu spolu s predstaviteľom amerických Slovákov G. Košíkom, ktorou spoločne uznali ČSNR za vedúci orgán českého a slovenského hnutia v zahraničí.
s-99 Začiatkom roka 1917 sa vrátil do Ruska.
s-100 Dňa 2. júna 1917 odplával Štefánik do USA.

Text viewDownload CoNNL-U