Zhrnutie. Cieľom tohto prehľadového článku je popísať objektívne pôrodnícke a populačné faktory, ktoré sa podieľajú na vzniku posttraumatickej stresovej poruchy (PTSP) po pôrode, a tiež spôsoby, akými sa vzájomne ovplyvňujú so subjektívnymi faktormi, s cieľom identifikovať ženy, u ktorých je zvýšené riziko rozvoja symptómov PTSP po pôrode. Výsledky. Výskyt PTSP 4 až 6 týždňov po pôrode sa odhaduje na 5,77 % v celkovej populácii žien po pôrode a na 12,64 % v rizikovej subpopulácii. Pôrodnícke faktory sa javia byť do značnej miery mediované emocionálnou podporou rodiacej ženy zo strany zdravotníckeho personálu, ako aj prítomnosťou a podporou sprevádzajúcej osoby. Subjektívne vnímanie pôrodu rodiacimi ženami a miera kontroly, ktorú počas pôrodu pociťujú, patria medzi najsilnejšie faktory, ktoré ovplyvňujú riziko vzniku PTSP po pôrode. Včasná intervencia v podobe poskytovania dostatočných informácií a emocionálnej podpory počas pôrodu, ako aj v období po pôrode a rôzne formy sociálnej podpory znižujú riziko vzniku chronickej formy PTSP. Limity. Vzhľadom na špecifiká pôrodných systémov sa môže miera výskytu PTSP a zastúpenie rizikových faktorov v českom a slovenskom prostredí líšiť od výskytu a zastúpenia v krajinách, z ktorých pochádzajú zdroje zahrnuté v tomto prehľadovom článku. and Objectives. The aim of this article is to describe objective obstetric and population factors for the development of post-traumatic stress disorder (PTSD) after childbirth, the ways in which they interact with subjective factors, in order to identify those women who are at an increased risk of developing PTSD symptoms after delivery. Methods. The Web of Science database was used to search the literature. The keywords “posttraumatic stress disorder”, “PTSD”, “childbirth”, “trauma” and “risk factors” were entered. Out of 79 resulting articles in English, 48 articles dealing with the topic of postpartum PTSD were selected, of which 29 directly dealt with the identification and description of risk factors for the development of postpartum PTSD. Additional relevant literature has been obtained through the study of these articles. Results. The incidence of PTSD at 4-6 weeks after childbirth is estimated at 5.77% in the total population of postpartum women, and in the at-risk subpopulation, the estimate is 12.64%. Obstetric factors appear to be largely mediated by the emotional support of birthing woman from medical staff as well as by the presence and support of the accompanying person. Subjective perception of childbirth by the women giving birth, and the degree of control they feel during the birth process are among strongest factors which influence the risk of developing PTSD after childbirth. Early intervention in the form of providing comprehensive information and emotional support during childbirth, as well as in the postpartum period, and various forms of social support reduce the risk of developing a chronic form of PTSD. Study limitations. Due to the specifics of childbirth systems across geographies, the incidence rate of PTSD and the representation of risk factors in the Czech and Slovak environments can differ from the incidence and representation of those countries included in the resources for this review article.
Aims. The attachment formed in early childhood affects an individual’s mental and physical health. The aim of the study was to assess the psychometric properties of the Slovak version of the ECR-R questionnaire designed to detect attachment in adulthood, to create a shorter version, and to examine the sociodemographic differences in anxiety and avoidance among Slovak respondents. Sample, settings, and methods. In a cross-sectional study with a representative sample of the adult Slovak population (N=1018, age 46.24, SD 16.56, 48.7% men), data were collected using the Slovak translation of the ECR-R questionnaire. The Slovak version of the Relationship Questionnaire (RQ) was used to assess the convergence validity. Results. The data of the psychometric analysis of the shortened version of the Close Relationship Questionnaire, the ECR-R-SK-14, indicate its better suitability for measuring relationship in adulthood compared to the ECR-R-16 version. Convergent validity was confirmed. Sociodemographic differences in individual groups of the Slovak population, which were expanded to include subjectively perceived loneliness in the last year of life, were described. Summary. The ECR-R questionnaire and its shorter version, the ECR-R-SK-14, are suitable tools for measuring relationships in adulthood, whether scientific or clinical. Limitations. The complete version of the ECR-R questionnaire can be difficult for some respondents to understand due to a large number of reversely formulated questions. and Ciele. Vzťahová väzba utvárajúca sa v ranom detstve ovplyvňuje duševné aj fyzické zdravie jedinca. Cieľom štúdie bolo posúdiť psychometrické vlastnosti slovenskej verzie dotazníka ECR-R na zisťovanie blízkych vzťahov v dospelosti, vytvoriť skrátenú verziu a preskúmať sociodemografické rozdiely v úzkostnosti a vyhýbavosti u slovenských respondentov. Vzorka, rámec a metódy. V prierezovej štúdii s reprezentatívnou vzorkou dospelej slovenskej populácie (N = 1018, vek priemer 46,24, SD 16,56, 48,7 % mužov) boli zozbierané údaje pomocou slovenského prekladu dotazníka ECR-R. Na posúdenie konvergentnej validity bola použitá slovenská verzia Relationship Questionare (RQ). Výsledky. Zo záverov psychometrickej analýzy skrátenej verzie dotazníka prežívania blízkych vzťahov ECR-R-SK-14 vyplýva jeho väčšia vhodnosť na meranie vzťahovej väzby v dospelosti oproti verzii ECR-R-16. Konvergentná validita sa potvrdila. Autori popísali sociodemografické rozdiely v jednotlivých skupinách slovenskej populácie, ktoré rozšírili o položku subjektívne vnímanej osamelosti v poslednom roku života. Zhrnutie. Dotazník ECR-R a jeho skrátená verzia ECR-R-SK-14 sú vhodnými nástrojmi na meranie vzťahovej väzby v dospelosti či už vo vedeckej alebo klinickej sfére. Limity: Dotazník ECR-R môže byť pre niektorých respondentov náročný na pochopenie, vzhľadom na veľké množstvo reverzne formulovaných otázok.