Universal Dependencies - Slovak - SNK

s-1

wikipedia:wiki-22:wiki_22-p13s4

001#1

Napriek nezáujmu o západ sa aj Zenón snažil zachovať ideu jednotnej Rímskej ríše, aj keď jej polovica sa momentálne nachádzala pod kontrolou Germánov.

s-2

wikipedia:wiki-22:wiki_22-p14s1

001#2

Smrť a nástupníctvo

s-3

wikipedia:wiki-22:wiki_22-p15s1

001#3

Zenón zomrel 9. apríla 491 a prežil tak obidvoch svojich synov.

s-4

wikipedia:wiki-22:wiki_22-p16s1

001#4

V cirkevných dejinách je Zenón významný kvôli Henotikonu, ktorý dočasne uvoľnil napätie medzi monofyzitmi a oficiálnou cirkvou, ale vyvolal akakiánsku schizmu.

s-5

wikipedia:wiki-23:wiki_23-p1s1

001#5

Bitka pri Zente

s-6

wikipedia:wiki-23:wiki_23-p3s1

001#6

Sultán Mustafa II. vytiahol po pozdĺž Dunaja na sever.

s-7

wikipedia:wiki-23:wiki_23-p5s2

001#7

Hlavná osmanská armáda bola rozprášená.

s-8

wikipedia:wiki-23:wiki_23-p5s4

001#8

Medzi prebohatou korisťou bol sultánov stan, sultánov hárem, osmanská vojnová pokladňa a štátna pečať.

s-9

wikipedia:wiki-23:wiki_23-p5s6

001#9

O rok neskôr potom Turci pristúpili na rokovania mieri, ktoré vyústili do tzv. Karlovackého mieru.

s-10

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s2

001#10

Založil vedeckú slavistiku.

s-11

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s3

001#11

Svoje diela písal prevažne po nemecky alebo po česky.

s-12

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s9

001#12

Krátko na to sa narodil P. J. Šafárik.

s-13

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s12

001#13

Mali spolu 5 detí, a to už spomenutých súrodencov P. J., a tiež „prvého 'Pavla Jozefa narodeného 1791, ktorý ale po roku umrel.

s-14

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s15

001#14

Aj preto bol v domácnosti vždy dostatok všetkého.

s-15

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s22

001#15

Umrela roku 1876 ako 73 - ročná.

s-16

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s29

001#16

Čoskoro si získal dôstojnícku hodnosť.

s-17

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s36

001#17

V životopisoch P. J. Šafárika sa uvádza, že na jeho národné povedomie vplýval v Kobeliarove jeden z tamojších písmakov menom Novák, ktorý mu požičiaval na čítanie české knihy.

s-18

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s37

001#18

S najväčšou pravdepodobnosťou ide o tamojšieho učiteľa, „ludimagistra 'Tomáša Nováka.

s-19

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s38

001#19

Dôležitejším faktorom ale, ktorý vplýval na Šafárikovo národné povedomie bolo prostredie v ktorom žil.

s-20

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s40

001#20

O hĺbke a intenzite vplyvu kobeliarovského prostredia na Šafárika, svedčia jeho spomienky na detstvo.

s-21

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s42

001#21

V rokoch 1805 - 1908 študoval v Rožňave.

s-22

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s43

001#22

Niektorí životopisci spomínajú nižšie gymnázium.

s-23

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s48

001#23

Okrem povinnej latinčiny osvojil si maďarčinu a nemčinu.

s-24

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s49

001#24

Na jeseň roku 1808 odišiel P. J. Šafárik na štúdium humaniora do Dobšinej, hoci mohol pokračovať v syntaxi a rétorike.

s-25

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s52

001#25

P. J. Šafárik študoval v Dobšinej 2 roky, a to v školských rokoch 1808 / 1809 a 1809 / 1810.

s-26

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s53

001#26

V štúdiu na dobšinskej škole dosiahol ešte väčšie úspechy než v Rožňave.

s-27

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s63

001#27

Tým zároveň stratí bezprostredný kontakt so slovenskou dedinou a jej ľudom, jeho problémami, ale aj s jeho slovesnosťou a folklórom.

s-28

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s68

001#28

Šafárik si dokonale osvojil nemčinu a klasické jazyky.

s-29

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s69

001#29

V teologickom kurze sa učil gréčtinu a hebrejčinu.

s-30

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s80

001#30

Po ročnom vychovávateľskom pôsobení pokračoval v štúdiu na Univerzite v Jene.

s-31

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s84

001#31

Žil veľmi skromne, o čom svedčí jeho rozprávanie synovi Vojtechovi.

s-32

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s89

001#32

V Jene strávil P. J. Šafárik dva roky, čím skončil tri semestre.

s-33

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s90

001#33

Dňa 16. mája 1816 sa stal členom Societas latina Jenensis.

s-34

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s91

001#34

Výsledkom Šafárikovej básnickej činnosti v Jene je sedemnásť básní, napísaných prevažne od októbra 1815 do mája 1816.

s-35

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s95

001#35

V Jene si osvojil kritické metódy vedeckého bádania.

s-36

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s100

001#36

Príčiny jeho predčasného odchodu sa vysvetľujú rozdielne: administratívnych zásahom rakúskej vlády, ktorá nedovolila mladíkom z Uhorska študovať v Nemecku, Šafárikovou obozretnosťou, ale aj finančnou tiesňou.

s-37

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s106

001#37

Vychovával syna Ladislava.

s-38

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s111

001#38

Rok 1819 znamenal rozhodujúci obrat v živote a povolaní P. J. Šafárika.

s-39

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s115

001#39

S pomocou, a odporúčaním Jána Blahoslava Benediktiho ho dostal dňa 5. apríla 1819.

s-40

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s123

001#40

Nový riaditeľ zapôsobil na Srbov veľmi priaznivým dojmom.

s-41

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s124

001#41

Okrem P. J. Šafárika všetci profesori boli Srbi.

s-42

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s125

001#42

P. J. Šafárik zastával funkciu riaditeľa päť rokov.

s-43

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s126

001#43

Ako riaditeľ mal ambiciózne plány.

s-44

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s134

001#44

Počas prvých dvoch rokov novosadského účinkovania býval Šafárik v dome bohatého mešťana Servického.

s-45

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s138

001#45

Pochádzala z drobnej slovenskej zemianskej rodiny.

s-46

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s139

001#46

Narodila sa vo Veľkej Kikinde (Maďarsko) 19. novembra 1803.

s-47

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s140

001#47

Jej otec pochádzal z Paludze (okr. Liptovský Mikuláš) a matka z Jasenovej na Orave.

s-48

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s141

001#48

Manželka P. J. Šafárika - ako uvádzajú životopisci - bola inteligentná, neobyčajne sčítaná a temperamentná.

s-49

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s147

001#49

Vyšli pod názvom Písně světské lidu slovenského v Uhřích.

s-50

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s152

001#50

Dňa 22. decembra 1832 dal P. J. Šafárik patronátu gymnázia výpoveď s tým, že tu ostane do konca zimného semestra.

s-51

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s156

001#51

Po príchode do Prahy P. J. Šafárik koncentroval svoje úsilie predovšetkým na zabezpečenie svojej rodiny a na možnosti pokračovať vo vedeckej práci.

s-52

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s157

001#52

Českí vlastenci, mu v obom pomáhali.

s-53

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s163

001#53

Erbenom členstvom v komisii pre slovanskú právnu terminológiu.

s-54

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s165

001#54

Vyšiel vo Viedni roku 1850 so Šafárikovým krátkym predhovorom.

s-55

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s168

001#55

V revolučných rokoch 1848 - 49 sa venoval len svojim vedeckým záujmom.

s-56

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s171

001#56

Po jeho smrti, v rokoch 1862 - 63 bol pripravený III. diel Slovanských starožitností, ktorý vyšiel v Prahe roku 1865.

s-57

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s175

001#57

Na začiatku októbra 1860 sa Šafárik definitívne vzdal miesta riaditeľa Univerzitnej knižnice.

s-58

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s177

001#58

Šafárik bol na dôchodku len málo.

s-59

wikipedia:wiki2367:wiki2367-p1s179

001#59

Umrel 26. júla 1861.

s-60

wikipedia:wiki2371:wiki2371-p1s3

001#60

Zahynul pri leteckej katastrofe pri návrate na Slovensko.

s-61

wikipedia:wiki2371:wiki2371-p1s4

001#61

Milan Rastislav Štefánik sa narodil v Košariskách (od r. 1870 patrili Košariská ako osada do Brezovej pod Bradlom) v rodine ev. farára Pavla Štefánika.

s-62

wikipedia:wiki2371:wiki2371-p1s5

001#62

Narodil sa ako šieste dieťa.

s-63

wikipedia:wiki2371:wiki2371-p1s7

001#63

Deväť detí sa rodičom podarilo vychovať do dospelosti, čo nebolo ľahké.

s-64

wikipedia:wiki2371:wiki2371-p1s12

001#64

Podľa svedectva učiteľa bol Milan Rastislav najlepším žiakom na košarištianskej škole.

s-65

wikipedia:wiki2371:wiki2371-p1s16

001#65

Tu už študovali jeho dvaja bratia – Igor a Pavel.

s-66

wikipedia:wiki2371:wiki2371-p1s17

001#66

V tom čase však už bolo lýceum pomaďarčené a z vlasteneckých profesorov tu učil iba Ján Kvačala.

s-67

wikipedia:wiki2371:wiki2371-p1s18

001#67

Štefánikovými obľúbenými profesormi boli učiteľ matematiky Ferdinand Hirschmann a triedny profesor Samuel Markusovszky.

s-68

wikipedia:wiki2371:wiki2371-p1s25

001#68

V marci 1898 sa Štefánik stal tajomníkom Detvana.

s-69

wikipedia:wiki2371:wiki2371-p1s32

001#69

Na jeseň roku 1901 sa stal predsedom Detvana.

s-70

wikipedia:wiki2371:wiki2371-p1s39

001#70

Bol činný aj ako publicista.

s-71

wikipedia:wiki2371:wiki2371-p1s40

001#71

Na požiadanie Jana Herbena písal do realistického Času pravidelné pondelkové úvodníky o slovenskej kultúre a politike, ktorých cieľom bolo informovať českú verejnosť o Slovensku.

s-72

wikipedia:wiki2371:wiki2371-p1s44

001#72

Bol veľmi aktívny.

s-73

wikipedia:wiki2371:wiki2371-p1s45

001#73

Navštevoval aj historika Jaroslava Golla i básnika Jaroslava Vrchlického.

s-74

wikipedia:wiki2371:wiki2371-p1s47

001#74

Výsledkom bola dizertačná práca nazvaná Nové hviezdy z doby predtychonovej a Nová Cassiopea.

s-75

wikipedia:wiki2371:wiki2371-p1s48

001#75

Prácu obhájil, urobil predpísané skúšky a 12. októbra 1904 promoval za doktora filozofie.

s-76

wikipedia:wiki2371:wiki2371-p1s49

001#76

Po príchode do Paríža bojoval dlho s existenčnými problémami.

s-77

wikipedia:wiki2371:wiki2371-p1s51

001#77

Potom sa Štefánik snažil vybudovať vlastné observatórium, no jeho finančná situácia mu to nedovoľovala.

s-78

wikipedia:wiki2371:wiki2371-p1s52

001#78

V tejto oblasti mu vtedy najviac pomohol senátor Émile Chautemps, s ktorého pomocou zorganizoval Štefánik výpravu do severnej Afriky.

s-79

wikipedia:wiki2371:wiki2371-p1s53

001#79

Tam chcel nájsť vhodné miesto pre svoju hvezdáreň.

s-80

wikipedia:wiki2371:wiki2371-p1s54

001#80

Precestoval Alžírsko, Atlas, Saharu, Tunisko aj Kartágo, no cesta nemala úspech.

s-81

wikipedia:wiki2371:wiki2371-p1s55

001#81

Začiatkom roka 1910 dostal novú šancu.

s-82

wikipedia:wiki2371:wiki2371-p1s59

001#82

28. apríla 1911 na ostrove Vavau pri pozorovaní úplného zatmenia slnka dosiahla práve Štefánikova výprava najlepšie výsledky a ocenila to aj francúzska Akadémia.

s-83

wikipedia:wiki2371:wiki2371-p1s66

001#83

Francúzska vláda mu potom na návrh ministerstva námorníctva udelila kríž Rytiera Čestnej légie.

s-84

wikipedia:wiki2371:wiki2371-p1s67

001#84

Jeho úspechy však opäť zastavila choroba.

s-85

wikipedia:wiki2371:wiki2371-p1s69

001#85

Po zotavení ho zastihla správa o vypuknutí vojny a 9. augusta sa vojenským transportom vrátil do Francúzska.

s-86

wikipedia:wiki2371:wiki2371-p1s74

001#86

V hodnosti podporučíka potom nastúpil na front, kde robil výskumné lety.

s-87

wikipedia:wiki2371:wiki2371-p1s76

001#87

Začiatkom septembra 1915 ho poslali na srbský front, kde toto svoje snaženie ešte viac rozvíjal.

s-88

wikipedia:wiki2371:wiki2371-p1s77

001#88

Pri evakuácii z letiska v Niši však na lietadle havaroval a na úteku potom Štefánika opäť prepadla žalúdočná choroba.

s-89

wikipedia:wiki2371:wiki2371-p1s80

001#89

Štefánik sa vrátil do Paríža tu ho Jouvenel zoznámila s najvyššími politikmi: ministerským predsedom Aristidom Briandom a najvplyvnejším mužom franc. ministerstva zahraničia Philippom Berthelotom.

s-90

wikipedia:wiki2371:wiki2371-p1s83

001#90

O týchto plánoch informoval aj ministerského predsedu Aristida Brianda a dohodol stretnutie medzi ním a Masarykom.

s-91

wikipedia:wiki2371:wiki2371-p1s85

001#91

Strenutie Masaryka s Briandom bolo úspešné a Briand sa stal prívržencom Masarykovej koncepcie riešenia stredoeurópskej otázky.

s-92

wikipedia:wiki2371:wiki2371-p1s86

001#92

Štefánik medzitým neustále presadzoval vytvorenie ústredného reprezentatívneho orgánu zahraničného odboja.

s-93

wikipedia:wiki2371:wiki2371-p1s88

001#93

Jej predsedom bol T. G. Masaryk, podpredsedami J. Durich a M. R. Štefánik a generálnym tajomníkom E. Beneš.

s-94

wikipedia:wiki2371:wiki2371-p1s91

001#94

Keď sa Štefánikov stav zlepšil, odišiel do Talianska.

s-95

wikipedia:wiki2371:wiki2371-p1s93

001#95

Postoj Talianska k juhoslovanskej otázke bol však odmietavý.

s-96

wikipedia:wiki2371:wiki2371-p1s94

001#96

Po návrate do Paríža sa Štefánik intenzívne venoval otázke ustanovenia samostatného česko - slovenského vojska.

s-97

wikipedia:wiki2371:wiki2371-p1s95

001#97

Za týmto účelom odcestoval do Ruska.

s-98

wikipedia:wiki2371:wiki2371-p1s98

001#98

Dňa 29. augusta potom podpísali Durich a Štefánik tzv. Kyjevskú dohodu spolu s predstaviteľom amerických Slovákov G. Košíkom, ktorou spoločne uznali ČSNR za vedúci orgán českého a slovenského hnutia v zahraničí.

s-99

wikipedia:wiki2371:wiki2371-p1s100

001#99

Začiatkom roka 1917 sa vrátil do Ruska.

s-100

wikipedia:wiki2371:wiki2371-p1s103

001#100

Dňa 2. júna 1917 odplával Štefánik do USA.